Príbehy o nevídaných veciach a bytostiach sprevádzajú ľudstvo odpradávna. Fantastikou

ich začíname nazývať od chvíle, kedy si čitateľ a autor spoločne uvedomujú, že to, čo sa

v knihe opisuje a číta, sa nemohlo stať. Začal s tým Angličan Jonathan Swift koncom

osemnásteho storočia v knihe Gulliverove cesty. Píše v nej o ľuďoch veľkých ako necht, ale

aj vysokých ako veža, pritom dobre vie, že škriatkovia ani obri neexistujú. Podobne

Francúz Jules Verne vie, že ponorku podobnú Nautilusu v románe Dvadsaťtisíc míľ pod

morom niekto ešte len zostrojí. Verne sa bojí uskutočnenia plánov na zničenie sveta v

príbehu Vynález skazy. Ten sa dočkal aj filmového spracovania. Koncom osemnásteho

a začiatkom devätnásteho storočia sa teda v literatúre narodila fantastika. Fantastika má

viac podôb. Napríklad vedecká fantastika, to sú príbehy, v ktorých sa vymyslené

neexistujúce veci a javy zdôvodňujú vedeckými poznatkami.  Herbert George Wells

v próze Vojna svetov ako prvý prináša námet o útoku nepriateľov z vesmíru. Po ňom tvoria

takéto rozprávania mnohí. Napríklad Isaac Asimov z USA, poľský spisovateľ Stanislav

Lem či ruskí spisovatelia Arkadij a Boris Strugackí.

Pred vyše osemdesiatimi rokmi profesor John Ronald Rouen Tolkien rozpráva svojim

deťom príbeh o bytostiach zo sveta, ktorý si vymyslel podľa vzoru známych rozprávok

a mýtov.  Románmi Hobbit a Pán prsteňov kladie základy fantasy literatúre, ktorej v

knihách čaruje aj známy Harry Potter. Harryho pozná každé dieťa, pretože FANTASY

literatúra sa nám páči.

Možno si si neuvedomil, ale prvky fantastiky sú aj v rozprávkach nášho najvýznamnejšieho

rozprávkara Pavla Dobšinského. S fantastikou sa stretneš aj v knihách Petra Glocku

Tomáš a lúpežný rytier.

Súťažná úloha:

Najviac by ma potešili fantasy príbehy, ktoré napíšete na hodine slohu. Vymýšľajte, píšte,

posielajte. Nech sa Bobina bojí.