Alica dnes ráno vstala,
do zrkadla pozerá,
tam, kde večer zúbok mala,
zostala len medzera.
Neš?astná je z veľkej straty,
ako bude rozpráva??
Čo povedia kamaráti?
Všetci sa jej budú smiať...
Mame prišlo ľúto slečny,
po hlávke ju pohladí:
„Ten zúbok bol ešte mliečny,
že vypadol, nevadí.
Narastie ti nový iste,
ver mi, že to nebolí.
A jedno je viac než isté,
už môžeš ísť do školy.“


Gabriela Dittelová

Narodila som sa 18. júna 1973 v Bánovciach nad Bebravou. Vyrastala medzi dospelými, a preto som vraj rozprávala ako „dospelák“. Ocinovi som ako dvojročná po priateľskom „po zadku“ povedala: „Biješ človeka, ako keby nebol človekom“.  Pani vychovávateľka z detských jasiel vraj maminu upozornila na to, že si predo mnou treba dávať pozor na jazyk. Dnes som dospelá naozaj a do veku detí sa vraciam tým, že pre ne píšem básničky. S knižkou Letí, letí, všetko letí... malí čitatelia zistia, že letí aj čas a nájdu v nej básničky o všeličom, čo môže poletova? (na jar hviezdna kométa, v lete lesná ozvena, na jeseň šibal vietor naháňa na oblohe šarkany a v zime zasa snehové vločky).
Pripravovaná  Knižka pod vankúš má deťom pomôcť navodi? „spaciu“ náladu.

Zuzana Lipnická

Narodila som sa 23. mája 1978. Odmalička milujem rozprávkové knižky a mojím snom bolo kresliť k nim obrázky. Už na základnej škole patrili hodiny výtvarnej výchovy k mojím obľúbeným. A kreslím dodnes: v práci (minulý rok som napríklad vymyslela snehuliaka, ktorého ste mohli vidieť na pohľadniciach pre Ježiška...) a doma (keď mi je smutno, keď mi je veselo alebo keď sa mi nechce rozprávať.) Štrbavá knižka pre prvákov je mojou prvou knižkou a hoci som prváčkou bola už dávnejšie, pri jej kreslení som sa ňou aspoň na chvíľu mohla opä? stať. Teraz kreslím ilustrácie do Knižky pod vankúš, ktorá má deťom spríjemniť zaspávanie. Musím sa priznať, že sa mi pri ich kreslení občas zíva, ale verím, že sa vám budú páčiť.