Bobina je šikovný, milý a pekný, aj keď virtuálny psík. Je jej super. Keď chce sedí si v počítači, hrá sa hry, číta, vyhľadáva si všelijaké infošky. (Toto bola zaujímavosť pre tých, ktorí Bobinku nepoznajú.) Zatiaľ Fifík sedí v škole, hrá futbal a učí sa z knižiek. Často si doma listuje v encyklopédiách. Chce to tak pani učiteľka aj mamička.
Jedného dňa som Fifíka pristihla, ako sedí nad knižkou a mrmlal si pod nos.
– Čítaj nahlas, – poprosila som ho, ja Bobinka, čo čítam rýchlejšie ako guľomet.
Fifík začal pomaly, zadrhával sa, opakoval slabiky, nevedel dokončiť slova, potil sa a fučal. Prepána, veď on je štvrták, šikovný a múdry, skvelo počíta a má všelijaké koníčky, nevie poriadne čítať? To ma dosť vystrašilo. Je najvyšší čas, aby sa to naučil.
– O čom si to čítal? – opýtala som sa ho. A to bola druhá katastrofa. Fifík ani poriadne nevedel, čo čítal. Toľko sa natrápil, aby veru dočítal, že ani nevedel, o čo ide. Veď tak sa nedá ani učiť, pomyslela som si.
Nechcela som ho uraziť, tak som začala rozmýšľať, čo s tým. Keď rozmýšľam, oblizujem si papuľku a chvostík mi lieta zo strany na stranu. Nakoniec som na to prišla. Každý deň si spoločne prečítame jednu stránku z časopisu Fifík. A za dva mesiace sa to určite zlepší. Som o tom presvedčená. No a marec je najlepší mesiac, kedy začať s čítaním, lebo MAREC JE MESIAC KNIHY. A ešte sme sa dohodli aj na tom, že s Fifíkom začneme písať vlastnú knihu. Začnite s nami.
Teším sa na to.
Bobina