Za mojich detských čias sme nemali doma televíziu. Keď vonku pršalo a nemohol som tráviť voľný čas v zátišiach okolitej prírody, čítal som si knižky. Z beletrie sa mi ako chlapcovi pociťujúcemu nekonečnú lásku k prírode najviac páčila knižka „Z poľovníckej kapsy“ od Ruda Morica. Túto útlu knižku som mal prečítanú mnohokrát, takže príbehy z nej som vedel takmer naspamäť. V detstve som totiž túžil mať takého sprievodcu, akým bol v knihe Ruda Morica ujo Bohdan, ktorý sa podelil s deťmi o prekrásne zážitky z prírody. A keďže som ho v skutočnosti nemal, v príbehoch uja Bohdana som sa dostal aspoň „virtuálne“ do takejto roly. No a najradšej som študoval už v ranom detstve odborné knižky o prírode, najmä o vtákoch. V tých časoch ich však nebolo veľa, a tak si na moju prvú odbornú knižku Naše vtáky od Františka Vilčeka a Jána Šveca pamätám dodnes. Túto príručku na určovanie vtákov som mal prelistovanú nespočetnekrát a poznal som z nej všetky operence. Podobne aj populárnou formou napísané dielo českých autorov Jana Hanzáka a Karla Hudca Světem zvířat – ptáci. Vždy som sa tešil, keď som si smel čítať odborné knižky a vzdelávať sa v poznávaní prírody. Takto nadobudnuté vedomosti som si potom overoval v prírode pri pozorovaní vtákov, čo moju detskú dušu napĺňalo neobyčajnou radosťou.