Teta Agáta a jej mačacia sedmička

Knihu finančne podporil FOND NA PODPORU UMENIA



Peter Karpinský napísal knihu o mačkách. Môžete ju čítať aj svojim mladším súrodencom. Ilustroval ju Peter Uchnár.

 

SNEH

Viete, prečo sa mačky tak rady vyhrievajú na slniečku? Pretože do svojho kožúška chytajú slnečné lúče, ktoré ich cez zimu zohrievajú.

Zo všetkých mačiek a kocúrov žijúcich v byte tety Agáty sa na slnku najradšej vyhrieva Nedeľa. Leží na podokenici a cez sklo si užíva leto a krásne počasie. Nedeľa je však rada aj vtedy, keď vonku prší. Drieme pri tichom šumení dažďa alebo sa snaží olízať kvapky stekajúce zvonku po obloku. Nedeľa miluje tiež zimu. Vtedy pozoruje, ako na ulici poletujú zvláštne biele veci, ktoré pripomínajú pierka z periny tety Agáty.

Kocúr Štvrtok mal raz bláznivú náladu. Jašil sa a vystrájal tak veľmi, až pazúrikmi roztrhol obliečku na perine. Celá izba bola odrazu plná peria. Ľahučkého a bieleho. Presne takého, aké vidí Nedeľa padať za oknom.

„To je sneh,“ vysvetlila jej teta Agáta.

„Tak sneh?“ pomyslí si Nedeľa. „Vyzerá veľmi príjemne.“

Sneh padal celú noc a ráno ulica pred panelákom pripomínala posteľ tety Agáty. Všetko bolo prikryté nadýchanými perinami. Cez lavičky a preliezky viseli prehodené biele vankúše a na chodníku ležal páperový paplón.

„Mňau,“ povedala mačka Nedeľa. Ladne zoskočila z parapety a podišla k tete Agáte. „Mňau.“

„Čo by si chcela?“ opýtala sa teta Agáta.

„Mňau.“ Nedeľa sa túžobne zahľadí na okno.

„Ty by si chcela ísť von?“

Teta Agáta je prekvapená. Nedeľa totiž neznáša, keď niekedy musí ísť von. A keby len to! Nedeľa neznáša ani to, keď na ňu napríklad cez oblok zafúka vetrík. Nedeľa jednoducho najradšej pozoruje svet cez zavreté okno.

„Ako chceš,“ povie teta Agáta. „Čerstvý vzduch ti iste prospeje.“ Potom sa teta pozrie na ostatné mačky a ostatných kocúrov a prikáže im, aby nič nevyviedli, lebo ona ide s Nedeľou na prechádzku.

Teta si obliekla kabát, obula čižmy, vzala mačku do náručia a vyšla pred dom. Nedeľu opatrne položila do čerstvo napadaného snehu.

„Mňau,“ zatiahne Nedeľa prekvapene a urobí niekoľko krokov. Sneh nie je až taký príjemný, ako sa to cez okno zdalo. Lepí sa jej na labky. Chladí ju na brušku. Srsť má od neho úplne mokrú.

„Pch,“ zaprská znechutene Nedeľa a opatrne, aby sa čím menej dotýkala snehu, sa vráti k tete Agáte. Smiešne pritom potriasa labkami, lebo ju na ne začína oziabať.

„Prechádzka sa skončila?“ opýta sa s úsmevom teta Agáta.

„Mňau.“

Doma si Nedeľa okamžite ľažká na svoje miesto na podobločnici neďaleko radiátora, aby sa zohriala a aby jej uschol kožúšok.

„Sneh je síce pekný,“ pomyslí si, „ale iba vtedy, ak sa naň mačka díva cez okno.“