Rozhodla som sa pátrať po svojich predkoch, teda po babičkách a deduškoch. Prehrabovala som sa v počítači, až chlpy lietali. Zistila som, že moje psie babky a dedkovia sa volali West hidhland white teriér. (Na tom sa dá polámať jazyk, fakticky. Radšej ma ďalej volajte Bobinka.) Prvé zmienky o našom rode siahajú do Škótska. Žili sme už v 19. storočí, teda v rokoch 1800 až 1900. Moji predkovia boli vyšľachtení pred dvesto dvadsiatimi rokmi. Ooooo, mali by ste mi vykať. Napríklad: "Vy, milá, krásna Bobinka, ako sa máte?" Len si to vyskúšajte. Teda moji predkovia majú dvesto rokov a zo začiatku boli tmaví. Jeden majiteľ si však pomýlil na poľovačke svojho westíka s líškou a zastrelil ho. Všetkým to prišlo tak ľúto, že vyšľachtili iba biele westíky, také krásne, ako som ja. Keď si Fiík prečítal moje poznámky o našej rodovej línii, ako odborne hovorievam, skoro odpadol

Vraj či je on menej ako nejaký pes. Však on o svojej rodine nevie nič. Vyhľadal krásny rodokmeň z pradávneho Fifíka a začal ho vypĺňať. Najskôr mená mamičky a ocka, súrodencov a potom staré mamy, starých otcov a pomaly postupoval ďalej. Vyplnil svoj rodokmeň nádherne. Nenechaj sa zahanbiť a pusti sa do pátrania, veď hádam nie si horší. Tí, ktorí si pletú tety so strynkami, by sa tiež mohli pustiť do práce. Rodokmeň nájdete v otóbrovom Fifíkovi.

Držím Vám labky, Vaša Bobinka

Hav-hav