Kniha vyšla vo vydavateľstve AlleGro v roku 2017 a je určená žiakom vyšších tried základných škôl. Ilustrácie: Igor Rumanský.  Do slovenského jazyka preložila Eva Maliti Fraňová.

Kniha vyšla s podporou FPU.

V strede kaukazského aulu žijú Oseti. Tento národ si po stáročia predstavuje svojich hrdinov ako nadprirodzené bytosti. Jeden sa zrodil z kameňa, iný má oceľové telo. Predkami Osetov boli statoční Narti.  Práve o nich rozpráva Nartský epos, ktorý preložila a prerozprávala Eva Maliti Franová. Epos je plný zvláštnych predstáv o svete. Aj mená Nartov pre nás znejú veľmi zaujímavo. Posúďte sami: ACHSAR, ACHSARTAG, DZERASSA, NART UARCHAG, DONBYTTYR.

 

Krásavica Dzerassa

 

Achsartag sa zanedlho dostal až k palácu vládcov mora Donbettyrovcov. Palác sa len tak blyšťal od perlete, ktorou boli steny vykladané, i od krištáľa, čo žiaril z podláh. Zo stropu svietila ranná hviezda Bonvarnon.

Achsartag sa osmelil a vstúpil do paláca. Sedelo tam sedem bratov a dve sestry, jedna krajšia ako druhá.

„Dobré ráno, daj vám Boh šťastia!“ riekol Nart.

„Aj tebe, mládenec,“ odvetili siedmi bratia i dve sestry a usadili Achsartaga medzi seba. Traja starší mu sedeli po pravej ruke a štyria mladší po ľavej.

„Nikdy k nám dosiaľ nezavítal žiadny pozemšťan,“ riekol najstarší brat. „Našou povinnosťou je náležite si ťa uctiť. No nešťastie, čo nás stihlo, nám v tom bráni.“

„Aké nešťastie?“ spýtal sa Achsartag.

Zarmútení bratia odvetili:

„Naše tri sestry zvyčajne lietali do nartskej záhrady po zlaté jablká. Neraz sme ich vystríhali, nech ta nelietajú, ale nedali si povedať. Bodaj sa Achsar s Achsartagom, čo tú noc nartskú jabloň strážili, navzájom šabľami dorúbali. Oni poranili našu najmilšiu sestru Dzerassu.“

Vtom sa z vedľajšej izby ozval bolestný ston.

„Kto to stená?“ opýtal sa Achsartag.

„Naša úbohá Dzerassa. Iste nedožije večera.“

„A je na svete liek, čo by ju vyliečil?“ ozval sa Achsartag.

„Keby niekto všetky kvapky krvi, čo stratila, zozbieral a k rane ich priložil, vyzdravie.“

„A ako sa jej záchrancovi odvďačíte?“ spýtal sa Achsartag.

„Dostane ju za ženu. Bohom mu je súdená.“

Tu Achsartag vstal a riekol:

„Som syn Narta Uarchaga. Volám sa Achsartag. Môj šíp poranil Dzerassu, a preto ju musím vyliečiť. Kvapky krvi som už pozbieral. Priveďte ju sem.“

Bratia s nádejou zvolali:

„Oslabla naša Dzerassa, nevládze vstať z postele. Sám prekroč prah jej izby.“

A mládenec urobil, ako mu povedali.

Na posteli ležala krásna dievčina. Zlaté vlasy jej v bohatých vlnách padali na krištáľovú podlahu. Tvár jej žiarila sťa slnce, šija sa jej belela ani jagavá luna. Pod deviným pohľadom sa udatný Achsartag roztápal ako jarný sneh. Vytiahol uzlík a na ranu jej priložil zaschnuté kvapky krvi. Tu sa Dzerassa uzdravila, vstala z lôžka a bratia videli, že je sedem ráz krajšia, než bývala.

Deväť dní a deväť nocí sa vo vodnej ríši hodovalo na svadbe Achsartaga a Donbettyrovej dcéry. Ženích s nevestou za vrchstolom žiarili sťa slnko a mesiac na oblohe.

Po svadobných radovánkach si mladý Nart nažíval so svojou žienkou v dome jej otca. Prišiel však čas, keď si na brata spomenul a veľmi sa zarmútil. Dzerasse riekol:

„Nepatrí sa mi u vás ďalej zostávať. Musím si svojho staršieho brata nájsť a domov sa vrátiť.“

Dzerassu potešili Achsartagove slová.

„Ak máš vlastný domov, treba sa nám doň ponáhľať. Dieťa, čo pod srdcom nosím, sa musí narodiť v otcovskom dome.“

A v príhodnú chvíľu Dzerassa seba i svojho muža premenila na ryby a spolu odplávali z vodnej ríše. Čoskoro sa vynorili z vody a vykročili po matke Zemi.

Zatiaľ si Achsar zo zvieracích koží postavil šiator a vyzeral zvesť o bratovi. Keď vlny vyplavili bielu penu, srdce mu poskočilo radosťou:

„Achsartag sa domov živý a zdravý vracia! Treba mi preňho nachystať pohostenie.“

A Achsar schytil luk a šípy a rozbehol sa do lesa na lov.

Na morskom brehu Achsartag s Dzerassou zazreli šiator. Zvedavá Dzerassa nazrela dnu a hneď sa celý zatrblietal jagotom jej tváre. Poprosila muža:

„Veľmi sa mi tu páči. Kým si v šiatri do vôle neposedím, nehnem sa odtiaľto.“

„Dobre,“ odvetil Achsartag. „Ty si tu poseď a ja pôjdem pozrieť brata. Nemôže byť ďaleko.“

A vybral sa hľadať brata.

Práve v tej chvíli sa Achsar vracal z lovu. Bratia sa minuli.

 

/ukážka/