Prechádzky slovenskou prírodou

Pred príchodom zimy sa hranostaj čiernochvostý prezlieka do zimného modelu šiat. Hnedý odev z letnej sezóny si vymení za snehobiely, iba konček chvosta mu zostane čierny. V svietivobielom odeve hranostaj dokonale splýva so snehom. V takom prostredí mu biely kožúšok slúži ako maskáče, v ktorých je potenciálnymi predátormi, ale aj svojou budúcou korisťou, prakticky nespozorovateľný. Keď sa však zatúla na miesta, kde sa sneh roztopil, jeho snehobiely kožúšok doslova kole oči. V ňom rýchlo pobehuje po hrdzavosivej tráve sem a tam a sliedi za korisťou. Občas sa zastane, postaví sa na zadné labky a s príslovečnou zvedavosťou a obozretnosťou sa rozhliada po okolí. V takejto póze vyzerá ako pôvabná manekýnka na prehliadkovom móle, predvádzajúca najnovší model zimnej kolekcie kožuchov. Na tmavom povrchu je však veľmi nápadný, a preto si musí dávať pozor, aby pri predvádzaní zimného modelu kožúška neskončil v pazúroch jastraba veľkého alebo orla skalného. Na sklonku zimy si hranostaj zasa oblečie jarný model šiat – hnedastý. Akustické prejavy cicavcov vraj prezrádzajú, aký vývoj v poveternostnej situácii nastane v časovom horizonte niekoľkých hodín, napríklad „Keď pes vyje na mesiac, bude dážď“; „Keď líška breše, bude búrka“; „Breše srnec – zlý čas bude“. Pravdivosť týchto pranostík je otázna, pretože živočíchy sa akustickými prejavmi dorozumievajú za rozličného počasia.