MIRA PODMANICKÁ JE VÝTVARNÍČKA, SOCHÁRKA A ZÁROVEŇ UČÍ BUDÚCICH VÝTVARNÍKOV NA VYSOKEJ ŠKOLE VÝTVARNÝCH UMENÍ V BRATISLAVE. TÁTO VÝTVARNÍČKA ROBÍ SOCHY Z TRADIČNÝCH, ALE I NETRADIČNÝCH MATERIÁLOV A UŽ SEDEM ROKOV SA VENUJE KVETOM A HERBÁROM. JEJ VÝSTAVA HERBARIUM POTEŠILA STOVKAMI LISOVANÝCH KVETOV. NIEKTORÉ OBRÁZKY DOVYŠÍVALA, DOKRESLILA ČI POPÍSALA. VÝSTAVA BOLA INŠTALOVANÁ NA ZEMI, A TAK SA ZDALO, ŽE STE NA LÚKE PLNEJ KVETOV. KAŽDÝ Z JEJ OBRÁZKOV BY MOHOL ZDOBIŤ HOCI AJ DETSKÚ IZBIČKU.

Opýtali sme sa Miry Podmanickej:

Čím vás krehké kvety upútali natoľko, že ste im venovali toľko času?

Od detstva som kreslila kvety. Mám pokreslené celé zošity všelijakými, hlavne vymyslenými kvetmi a tie ozajstné som zbierala a lisovala medzi stranami kníh. S rodičmi sme zbierali bylinky na čaj, takže som ich aj veľa poznala. A v rámci záhrady som mala vyčlenenú vlastnú časť, kde som si mohla pestovať, čo som chcela. Mojou povinnosťou bolo aj sa o ne starať, polievať ich a plieť burinu. Mama mi doteraz pripomína, že návštevy a susedov som vždy šokovala latinskými názvami kvetov. Aj dnes intenzívne vnímam environmentálne otázky, riešenie plastového odpadu, ochranu prírody, vysádzanie stromov a mestskej zelene (aj lúčnymi kvetmi). Pri jednom projekte, kde som experimentovala s výšivkou a prešívaním plátna, som použila do formátu zelené listy, ktoré sa potom časom zmenili. Zoschli a zožltli. Zaujal ma proces a využitie prírodného prvku v diele a tento nápad som rozvinula najprv do kolekcie na výstavu do Rožňavy. Mala tri časti: bylinky s popisom, dokresľované kvety a formáty celé vyplnené výšivkou. Stále som vnímala kolekciu ako malú a neukončenú. A tak som poslala projekt na výstavu do synagógy v Trnave. Keď ho vybrali, tešila som sa na špecifický inšpiratívny priestor, ktorý ovplyvnil aj výslednú veľkorozmernú inštaláciu.

Kvety patria aj do rúk detí. Dáte nám zopár rád, ako si založiť svoj herbár?

Najjednoduchšie je to na jar a v lete, keď kvitne veľa rastliniek, kvietkov a byliniek. V zime si o rastlinách môžete čítať, kresliť ich a zapamätať si názvy. Potom už treba len pozorovať, hľadať, trhať (s mierou) a doma sušiť – starostlivo meniť papiere a na záver kreatívne dotvárať papier alebo ideálne nejaký krásny zošit s tvrdšími (aj farebnými) listami.

S ktorými kvetmi pracujete najradšej a s ktorými sa pracuje najľahšie, najjednoduchšie? Pomôže niečo dlhšie uchovať lisované kvety alebo im zachovať farbu?

Je mi v podstate jedno, ako rastlina vyzerá, všetky sú pre mňa rovnako cenné. Dôležitou súčasťou je ich rôznorodosť. Zastupujú, prezentujú prírodu, jej rozmanitosť a krásu v detailoch. Aj nenápadné malé kvietky a celozelené trávy sú zblízka tvarovo či farebne zaujímavé. Úžasné sú veľké farebné kvety a bylinky s liečivými účinkami. Rada pozorujem, čo rastie v okolí, kedy čo kvitne, ako sa jednotlivým druhom darí, ako sa šíria. Ťažšie a náročnejšie je vylisovať hrubý kvet či rastlinu, napríklad orgován či divozel. Výzvou sú aj rastlinky s jemnými lístkami či opadávajúcimi kvetmi, kde treba dať pozor na manipuláciu pred vysušením aj po ňom. Kvety, ktoré som použila v herbároch, som neupravovala. Chcela som zachovať ich pôvodnosť, vôňu, farbu a sledovala som proces premeny. Iba tma ochráni kvety pred zmenou farby, inak sa farby pomaličky vytrácajú.

Ako na to s keramikou?

Ako prvý stupeň práce s keramikou by mohla byť hlina, ktorá schne na vzduchu. Samozrejme, výrobok nefunguje ako váza či hrnček, ale ako tanier či nádoba na suché kvety alebo ceruzky určite poslúži. Ja som sa ku keramike a presnejšie k porcelánu dostala na základe spolupráce s kamarátkou, keramickou dizajnérkou Markétou Novákovou. Spolu sme od roku 2013 vytvorili niekoľko kolekcií porcelánových váz, na ktorých sme využili trojrozmerný rastlinný dekor. Aj názvy priamo odkazujú na prírodu: Bio-váza, Orgovánová váza, Váza Lúka. A keďže porcelán je zaujímavý materiál so špeciálnymi vlastnosťami (hovorí sa, že má pamäť), tak som neodolala a začala som s ním pracovať aj vo svojej sochárskej tvorbe.

Čo ste robili ako dieťa? Vedeli ste od začiatku, že budete výtvarníčkou?

Okrem výtvarnej na základnej umeleckej škole som robila gymnastiku a skoro počas celej základnej školy som hrala basketbal. Až ku koncu som sa rozhodovala, či chcem ísť na strednú školu na výtvarný odbor, alebo na gymnázium. A keď som úspešne zložila talentové skúšky, už nebolo cesty späť.