Moja čitateľka Simča mi poslala príbeh, ktorý sa mi veľmi páčil. Tak som si povedal, že sa s Vami oň podelím. F.
Ahojte, volám sa Emma Hurková a som z nudnej (aspoň tak si to myslím) rodiny. Otec, Gustáv Hurka je šéfkuchár v hoteli v našom meste. Moja mamina sa volá Patrícia Hurková a je učiteľka v základnej umeleckej škole . Mám aj brata, Viktora Hurku, študenta medicíny. Ja chodím do športovej školy a venujem sa hokeju. Trénujem rada, ale neviem prehrávať. Leto je pre mňa utrpením, lebo nie je ľad. Toto leto s nami brat na dovolenku nepôjde, rodičia mu dovolili ísť na dovolenku s kamošmi. Teraz sa zrejme kúpe na pláži niekde v Chorvátsku.
Nám otec navrhol inú trasu, nazval ju cesta po susedných štátoch, podľa mňa je ten názov, ako keby ho vymýšľalo 3-ročné decko, ale krajiny navrhol dobré. Každý deň sa ubytujeme v inom štáte kde budeme chodiť spolu tam, kam navrhne oco, mama alebo ja.
V sobotu ráno sme vyrazili. Prvý štát je Maďarsko, ohlásil oco. Na internete v mobile som si našla nejaké informácie. Keď sme dorazili do Budapešti, prvé miesto vyberal oco. Čiže, čo z toho vyplýva? Ideme jesť! Prvý dojem žiadna sláva. Jedálny lístok bol, jasné, po maďarsky. Oco mi to preložil, a ja som vedela, že sa nenajem, lebo vo všetkom bola klobása a ja klobásu nenávidím. Ale mama bola šťastná, lebo po obede zahlásila, že tu ešte chvíľu zostaneme počúvať muzikantov. Keď začali hrať čardáš, trápne vyskočila a začala tancovať. My s ocom sme sa skrčili a odplazili von. Potom som sa konečne dostala na rad a vybrala som kúpanie. Tak sme na druhý deň vyrazili na Balatón. Balatón ma trochu sklamal. Prešla som asi kilometer a voda mi siahala iba po stehná. Ja by som bola radše, keby bol zamrznutý. To by sa korčuľovalo!
Ďalší deň sme vyrazili do Rakúska. Konečne. Prvá som vyberala ja! Pôjdeme pozrieť Alpy. Oco navrhol (len čo sme prešli hranice), že sa najprv ideme pozrieť do cukrárne a kúpime si dobrý zákusok . Z koláčov sa nedalo vybrať, bolo ich tam viac, než si viete predstaviť . Keď sme vybrali a aj zjedli, vyrazili sme do Álp. Boli krásne! Videli sme lúky plné oviec a penziony, ktoré pod záplavou muškátov nebolo ani vidieť. V jednom sme sa ubytovali. V ňom sa vraj oco naučil piecť ten najlepší koláč.
Navštívili sme aj Viedeň ( konečne si dupla aj mama), lebo večer sme išli na operu od Mozarta. Už neviem ako sa volala, ale to bolo super, skoro ako pozerať na hokejový zápas! Nechcelo sa mi odísť z Rakúska, ale vedela som, že v susedných Čechách bude sranda, teda, dúfala som!
Oco tam šiel len kvôli blbému pivu. V Prahe si mama zajednala lístky na operu Antonína Dvořáka, to už bez nás. Jedna opera za rok mi úplne stačí. Oco išiel na pivo a pečené mäso s kapustou a knedlíkmi. Mama a ja sme boli znechutené, lebo knedľu neznášame. Teraz som bola na rade ja! Konečne hokej! Čakalo ma sklamanie, hokejový klub nehral, je teplo a leto! Ja trúba, mohla som to vedieť! Tak som mala v zálohe zmrzku na Václaváku ( aj ona je studená ako môj milovaný ľad). Bola dobrá. Vlastne celá Praha bola dobrá, krásna a (vraj) stovežatá.
Cesta domov netrvala dlho a ja som si priznala, že to bolo to, čo mi najviac skrášlilo leto, ale aj tak nemením názor. Zima je aj tak lepšia a hokej stále milujem. Pff bratová dovolenka je proti tomu, čo sme zažili mi určite nič.