Hrad na vŕšku bolo miesto úžasné a skvelé.
Boli tam veže, tróny a dielne,
kde šili šaty len pre princezné.
Ako to už v rozprávkach býva,
bol tam aj kráľ, kráľovná
a drak, čo na princeznú rád sa díval.
Ten drak bol vlastne neškodný.
Nechrlil oheň a nepálil mestá,
denne si čistil veľké biele zuby,
na princeznú si ich brúsil,
vraj bude jeho nevesta.
Na hrade bolo všetko inak.
Rodičia mali z toho hlavu v smútku,
radcovia boli bezradní.
Princezná kašľala na etiketu
na facebooku trávila celé dni.
Nakoniec poprosili draka,
nech nasadí ju na chrbát
a unesie do jaskyne v lese,
kde naučí sa variť, šiť a prať.
Tá prelievala krokodílie slzy.
Drak si z nej uťahoval,
že len preháňa.
I utiecť sa pokúsila, no do hradu ju nevpustili
vraj princezná – veď je to otrhaná drzaňa.
Nuž vrátila sa do jaskyne.
Drak ugriloval chutnú večeru,
zasadli k stolu
smiali sa, jedli, dobre im bolo spolu.
Pár týždňov ubehlo.
Z hradu sa práve chystali po dcéru,
keď na hrade zazvonil zvonec
a sivý holub doručil pozvánku,
že bude svadba -
a šťastný koniec.