Krásne počasie, výborné vedomosti, šťastné detské úsmevy ale aj slzy sklamania boli súčasťou výnimočnej prírodovednej súťaže „ Čo šepká les“, na ktorej sa začiatkom júna 2016 už po šiesty krát stretli deti základných škôl z okresov Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica. Konala sa v reprezentačných priestoroch Poľovníckeho múzea vo Svätom Antone. Každoročne ju organizuje Obvodná poľovnícka komora v Žiari nad Hronom, Lesy Slovenskej republiky odštepný závod Žarnovica a Poľovnícke múzeum vo Svätom Antone pri príležitosti júna - mesiaca poľovníctva a ochrany prírody. Keď som si pozeral propozície súťaže, v ktorej tento rok súťažilo 45 detí z 15 základných škôl v 3 členných družstvách, bol som prekvapený, aké témy museli deti zvládnuť. Musím priznať, že ich vedomosti a potvrdili mi to aj rozhodcovia, boli naozaj pozoruhodné .Učitelia, ktorí deti sprevádzali sa priznali, že príprava na súťaž bola veľmi náročná a spolu s deťmi sa jej venovali skoro celý rok. Veľa zúčastnených detí sa pravidelne zapája do poľovníckych a vlastivedných krúžkov a k prírode a jej ochrane majú naozaj veľmi kladný vzťah. A to je aj cieľom projektu.
Okruhy otázok boli nasledovné:
1. Kresba na tému – Vtáctvo našich lesov, lúk a polí
2. Poznávanie poľovných psov – Kynológia
3. Poznávanie zvierat, vtákov a plazov
4. Poznávanie stromov, listov a plodov
5. Poznávanie stôp zveri
6. Poznávanie hlasov zveri
7. Zhotovovanie vtáčej búdky
8. Poznávanie Štiavnických a Kremnických vrchov a pohoria Vtáčnik, rekordy našej prírody
9. Streľba na laserovej strelnici
10. Sadenie stromčekov na čas, hodnotí sa aj kvalita zasadenia
Spracovanie prvej súťažnej disciplíny bolo na tvorivosti a predstavivosti každého súťažného družstva. Disciplínu riešil za družstvo jeden súťažiaci ním zvolenou technikou. Časový priestor na kresbu bol stanovený v rozsahu 45 minút a družstvo mohlo získať maximálne 15 bodov.
Nasledovná disciplína bola zameraná na poznanie poľovných psov. Družstvo mohlo získať pri správnej odpovedi maximálne 15 bodov. Poznávať zvieratá, vtáky, plazy bolo úlohou ďalšej disciplíny, v ktorej družstvo mohlo získať pri správnom odpovedi tiež 15 bodov. Poznať 15 najznámejších drevín, ktoré rastú v našich lesoch a k názvu priradiť list a plod, stopy a hlasy zvierat a vtákov, ktoré môžeme počuť v našich lesoch nedokážu mnohí dospelí. Mať na školskom dvore alebo doma v záhrade vtáčiu búdku by chcel asi každý. Zhotoviť ju na čas z vopred pripravených dielov je však pomerne náročné. Zruční súťažiaci to dokázali na výbornú. Môžeme si povedať, že zbiť z klincami pár kúskov dreva nie je žiadne kumšt, ale kto to skúsil určite vie že to je pomerne náročná úloha.
Poznávanie Štiavnických a Kremnických vrchov a pohoria Vtáčnik a poznať pri tom aj ich pôvod vzniku, povodia riek, najvyššie vrchy, chránené výtvory a rekordy je náročná úloha. Táto disciplína narobila súťažiacim deťom aj najviac starostí. Strielanie zo vzduchovky je možné trénovať aj v škole, ba mnohí čo ju vlastnia aj doma, ale strieľať na laserovej strelnici, to sa každému nepodarí. Naši súťažiaci túto možnosť vyskúšali. Po troch skúšobných výstreloch mali možnosť súťažne vystreliť 5 rán. Bol som naozaj milo prekvapený ako presne strieľali mnohé dievčatá.
Kto by nechcel vedieť ako sa správne sadia obaľované sadenice. Súťažiaci to museli dokonca zvládnuť v časovom limite 5 minút.
Víťazmi boli všetci zúčastnení súťažiaci, výsledky boli naozaj vyrovnané. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že víťazi museli o svoje prvenstvo bojovať v rozboji. Zvíťazili žiačky zo Základnej školy Andreja Kmeťa v Žarnovici s celkovým počtom 147,5 získaných bodov. Celkovou víťazkou v súťaži jednotlivcov sa stala žiačka tej istej školy Vanesa Debnárová, ktorá dosiahla 49,5 boda.
Že sa deti na súťaž tešili a pod vedením svojich učiteľov svedomito pripravovali mi potvrdili niektorí šiestaci, ktorí boli smutní, že vzhľadom k schváleným propozíciám sa už o rok nebudú môcť do súťaže zapojiť. Účasťou v súťaži si deti overili nie len svoje vedomosti a praktické skúsenosti, ale aj prehĺbili svoju lásku k prírode. Mnohé z nich sú členmi prírodovedných, poľovníckych a vlastivedných krúžkov. Pomáhajú prikrmovať zvieratá aj v zimnom období v čase núdze, čistia lesné studničky, dobíjajú soľníky. Oni budú totiž čoskoro rozhodovať o tom ako sa bude naša krásna modrá planéta vyvíjať. A už teraz sa učia, ako ju chrániť a zveľaďovať. Všetko robia s veľkou láskou k prírode. Majú všetky predpoklady, aby sa stali jej skutočnými ochranármi.
Peter Kršjak