Hovorili mi, že havinky, havíkovia, bobinky a bobíkovia sa nevedia smiať. Vedia! Ja to predsa musím vedieť, veď som Bobinka. Len sa poriadne pozri, veď ja stále vyzerám, že sa usmievam. Trochu pod fúzy, ale nemôžem pri úsmeve ukazovať všetky zuby, lebo by som vyzerala, že sa snažím z niekoho si kúsok odhryznúť. Deti, keď sa smejú, ukazujú zúbky a vydávajú zvuky hi-hi-hi alebo ha-ha-ha. Keby som ja vydávala zvuky, bolo by to čudné, lebo keď sa usmejem, vrčím, ale to sa nesmie. Lebo vrčať mám zakázané, kto to vraj má počúvať, vyhnali by ma do počítača. (Vŕ-vŕ-vŕ.)
Dospelí si myslia, že sa veľa smiať nemusíme. Stačí, keď sme ticho, dobre sa učíme a papáme ovocie. My sa však musíme veľa smiať, lebo sa nám chce, lebo smiech prekrvuje mozog. To nám robí dobre a veľmi nás to aj teší. A keďže apríl je bláznivý mesiac, nájdete na každej strane tohto Fifíka vtip. Bude pri ňom usmiaty Fifík, usmiata Bobinka alebo usmiata korytnačka Ema. Celý mesiac by sme mohli zvládnuť s úsmevom, s tým ide všetko lepšie.
Takže úsmev – vŕŕŕ
Vaša Bobina