Pár dní pred Vianocami išlo niekoľko chlapcov koledovať po domoch. V jednom dome bývalo dievčatko, ktoré sa volalo Barborka. Mala dlhé vlásky, červené líčka. Bolo veľmi pekné. Raz prišli chlapci koledníci koledovať aj do tohto domu. Keď koledník Mišo dievčatko uvidel, tak so do nej zaľúbil, až sa pod ním sneh roztápal. Keď chlapci na večer skončili, Mišo ušiel z domu. Utekal k domu tohto dievčatka, vyliezol až na plot. Plot bol stavaný z guľatiny kmeňa stromu, ale bol spojený len tenkou doskou. Mišo sa postavil rovno na tú tenkú dosku, tá sa mu pod nohami zlomila. On rýchlo skočil, rukami sa stihol zachytiť na rímse. Vyzeral ako obria mucha, ktorá nabúrala do skla.
Mišo sa zošmykol z rímsy a grcol rovno do hromady snehu, v tom momente sa prebral (sneh bol studený), hneď sa postavil. Mišo bol malý,  takže mal hlavu vo výške spodného rámu okna. Vtedy do izby vbehla Barborka s lampášom v ruke.
„KTO JE TU ?!!!“ ale v izbe nikto nebol. Otvorila okno, Mišo dostal poriadny zásah do hlavy oknom, takže znovu padol na zem (jeho šťastie ináč by ho Barborka videla). Celou cestou domov musel ísť po štvornožky, lebo si nebol istý,  či by nevrazil do nejakého stromu. Celú noc sa prehadzoval a premýšľal, ako dať Barborke vedieť, že ju má rád.  Na druhý deň mu napadlo, čo by mohol spraviť. Vystrúhal anjelika z dreva, anjelik vyzeral ako dievčatko, mal dlhé vlásky,  usmievavú tváričku. Potom zobral štetec a namaľoval mu červené líčka, ružovučkú tváričku,..... 
Keď bol hotový,  začal rozmýšľať, ako by jej ho mohol doniesť tak, aby ho pritom nevideli ani ona ani jeho kamaráti. Vtedy mu napadlo, čo by mohol urobiť. Večer,  keď sa zotmelo,  vyšiel na dvor. Barborkin dom bol o štyri ploty ďalej. Keď ich popreliezal a dostal sa až k Barborkinmu domu,  začal sa báť, že mu to nevyjde. Vytiahol sošku spod svetra. Barborkine okno bolo otvorené. Sedela za stolom a kreslila si. Mišo zobral do rúk sneh, urobil guľu do ktorej vložil sošku anjelika, potom natiahol ruku dozadu a poriadny hod. TRESK!!!!! Trafil lampáš. Barborka až zjajkla od ľaku. Kreslila domček, a keď sa zľakla, urobila namiesto hranatého okna okrúhle okno. Lampáš mala nad stolom, takže keď ho trafil, tak nič nevidela. Zľakla sa, vybehla von z izby. Mišo sa tiež zľakol a tiež chcel ujsť, tri ploty sa mu ešte podarilo preskočiť,  ale štvrtý už nie. Nohavica sa mu zachytila na klinci, čo trčal, takže skok sa mu nepodaril. Tak ho to treslo o plot, až sa celý plot zatriasol. Na druhý deň,  keď boli Vianoce a išlo sa do kostola, tak prechádzali okolo Barborkinho domu. Uvidel v okne drevenú sošku anjelika s ružovou  tváričkou a červenými líčkami. V duchu sa zasmial od šťastia. Barborka pochopila.

Za Miša napísal Mikuláš Martiška.