Keď Bobina súcití

Je to jasné, jeden deň tohto mesiaca skončím pod stolom. V posledný deň roka tam ukrývajú všetky bobiny. Dokonca skončia aj na ponižujúcejších miestach. Mám jedného kamoša. Je to veľký salašnícky pes, ten skončil vlani pod rodičovskými posteľami. Veľký pes sa pod ne napratal, ale vyjsť von bolo nemožné. Rodičia museli zdvíhať postele, aby spod nich vyliezol. Vieš, kedy to bolo? Jasnačka, na Silvestra. Ani len netuším, čo na tom tí ľudkovia vidia. Zapaľujú rakety, petlice, prskavky a my, bobíkovia a hafani, máme hrôzu, chytáme hystériu a paniku. Moju kamarátku bobinku Arven uložili vlani na Vianoce pod malý stolík v obývačke. Vraj tam bude mať pokoj. Pri prvom výstrele Arven vyletela a zdvihla na chrbáte aj stolík. Zákusky, káva a drobné pečivo sa váľalo po zemi. Mamička zalamovala rukami, ocko sa tváril, no prinajlepšom, čudne.... Chúďa Arven vôbec nerozumela, prečo na ňu kričia, veď ona nezačala. A tak čakám, aké to bude tento rok. Asi budem zalezená pod stolom alebo že by som zaliezla do počítača? Veď ja som virtuálna. Nie, aj tam je rachot. Chcem poprosiť všetky deti, postarajte sa na Silvestra o svojich miláčikov. Zalezte s nimi do komory a rozprávajte sa s nimi. Budú vedieť, že keď sa nebojí pánko, tak ten rachot okolo hádam nebude až taká katastrofa.
Stretneme sa v novom roku, ktorý má iba číslovky 012 a bude sa písať rok 2011.
Veľa decembrovej zábavy a šťastia želá
Bobina hav, hhhhhhaaaaaaav