O vianočných darčekoch

Prišla ozajstná zima.

Keď sa deti vrátili zo školy, položili si staré súkenné kapčeky k peci a kľakli si k obloku. Dívali

sa, ako ticho a jednostaj padá sneh.

-- Poďme pohľadať, či nám už niečo kúpili pod stromček, – vymyslel chlapec.

– Poďme! – zaradovalo sa dievčatko.

A hľadali. Pozreli sa do skrine, otvorili všetky priečinky v bielizníku, nazreli pod postele – nič.

-- Poďme sa podívať do starej maminej izby! – povedalo dievčatko.

Prebehli do zadnej izby, zdvihli veko na starej maminej maľovanej truhle – a bolo to tam! Na

samom vrchu!

Dva páry nových čiernych papučiek s ligotavou prackou, podbitých remeňom a podšitých

teplým červeným flanelom!

Popod oblok išla stará mama a niesla v náručí triesky.

Chytro zavreli truhlu a kľakli si na kapanu k obloku – akoby nič.

-- A čo ste tu tak ticho? – čudovala sa stará mama.

– Nič. My sa len dívame, ako padá sneh, – povedal chytro chlapec.

O sánkovačke

Boli vianočné prázdniny.

V kúte voňala vianočná jedlička s jabĺčkami a pozlátkovanými orechmi. Na oblok namaľoval

mráz cez noc velikánske kvety. Chlapec s dievčatkom si vydýchali teplým dychom do nich

krúžky a dívali sa cez ne von.

A vonku bolo krásne! Všetko bolo pokryté striebornou inovaťou a jagalo sa v slnci ako

krištáľ. Do izby vbehol chlapcov kamarát Janko.

– Ideme sa sánkovať! – volal rovno z dverí.

– A vezmete aj mňa? – prosilo dievčatko.

– Pravdaže, ak len nebudeš plakať, keď sa vyvalíme.

– Nebudem, nebudem! – radovalo sa dievčatko.

Obuli si nové papučky a mama ešte zababušila dievčatko do vlniaka, že mu nos len trčal,

a prikazovala im:

-- Ale nie, aby ste vystrájali!

Chlapci ani nepočúvali, schytili sánky s dievčatkom a hybaj! Bežali do poľa za dedinu. Vyšli

vysoko-vysoko na samý laz.

-- A teraz sa spustíme! – povedal Janko, sadol si pred dievčatko a chytil motúzy zo sánok

ako liace z koní.

Fiú! – leteli ako vietor dolu lazom.

Keď už zastávali, Janko naraz zapriečil a bác! – vykoprcli sa do snehu.

Všetci sa smiali, keď sa pozbierali zo zeme. Aj dievčatko. Hoci – trošku sa predsa naľakalo,

keď sa tak naraz vyvalili do snehu.