Básnička a básnenie
Michal Ivan
Námorník Peter
Všetko sa to začalo,
keď námorník Peter
vybral sa raz na more,
zabudol si sveter.
Plával, plával na lodi,
začal fúkať víchor.
Celý sa tak zatriasol,
náramne si kýchol.
– Kde mám sveter? – pýta sa.
Zabudol ho doma.
V poličke sa hreje,
on na mori stoná.
Vietor fúka ostošesť,
k tomu Peter funí.
Plavba, čo má trvať deň,
bude trvať sto dní.
Tak sa všetko začalo,
blúdil v noci, vo dne –
nebezpečné ostrovy,
dobrodružstvá vodné.