Muro je typický kocúr. Rád sa preberá v maškrtách. Nedá sa

zlákať na hocičo. Elegantne sa uloží na policu. V teple a v pohodlí

si nájde, či skôr vyčíha chutnú knižku. Že je to pre kocúra čudná

strava? Nuž, kazisvetky myši Murovi zaváňajú škaredou kanálovou

kultúrou. Odkedy Muro zmenil svoje chute a začali mu namiesto

myší chutiť knižky,

stal sa z neho dokonalý knihožrút.

Čo má však chudák robiť, keď už prečítal všetky knižky zo svojej

čitárne? Tu je každá rada dobrá, ba dokonca aj rada od starej

myši. Poslala ho do knižnice.

– Do knižnice? - zvolal Muro a fúzy sa mu zježili.

– Veru, do knižnice, –  pritakala myš. -- Tam nájdeš knihy od

výmyslu sveta. Lebo, Muro, priznaj si, do svojej police nestíhaš

nakupovať všetko.

- Do knižnice nechoď! - pípla malá myška. - Tá je len pre

veľkých. A pracujú tam staré mrzuté knihovníčky, ktoré kričia,

len čo pípneš trochu hlasnejšie. A je tam hrozná nuda. Fakt

hrozná.

- Nepočúvaj ju, - zamrmlala stará myš. - Je ešte mladá

a neskúsená. Očividne do knižnice nechodí, baví ju len facebook

a online hry. Náhodou to dnes v knižniciach vyzerá úplne inak. Aj

minule som čítala, že sa v jednej knižnici premenili všetky deti na

rozprávkové bytosti a celú noc vystrájali.

- Noc? Vari sa do knižnice chodí aj v noci?

- Tiež som sa čudovala, - mykla stará myš ňufákom, - ale vraj

je to teraz móda, nocovať v knižnici. Čo nocovať... Vystrájať!

A predstav si, že s deťmi vystrájali aj knihovníčky.

-- To si neviem vôbec predstaviť, – vzdychol si Muro. – Asi by som

sa tam mal ísť pozrieť.

- Na tvojom mieste by som ostala doma, - zapišťala malá myš. --

Tu je väčšia zábava. Klik sem, klik tam...

- Len choď, - žmurkla naňho stará myš.

A tak Muro šiel. Cestou si predstavoval kopu kníh, ktorá ho možno

niekde čaká, ale trochu sa bál. Čo keď ho do knižnice vôbec

nepustia? Čo keď má malá myš pravdu a knižnica je miesto len pre

dospelých? Rozpačito zastal pred dverami. Ísť, či zbabelo utiecť?

- Dovolíš? - oslovila ho malá školáčka. Muro poslušne uhol. Okolo

neho predupalo zo tridsať cupotavých nôh.

Ak sa medzi ne zamotám, nikto si ma nevšimne a možno ma hneď

nevyhodia, pomyslel si Muro a jedným skokom bol vo vnútri. Deti

sa usadili v pomaľovanej izbe. Sedeli na zemi na koberci a Muro sa

nenápadne posadil za ne.

- Do strehu! - vbehla do miestnosti čudná postava a zašermovala

mečom. Muro na svoj úžas zistil, že pozerá na živého Kocúra

v čižmách.

-- Kde bolo, tam bolo, - rozprával Kocúr a Muro o chvíľu zabudol,

že sa bál. Počúval príbeh, otváral očí aj papuľku a keď deti hrali

scénky z rozprávky, nahlas sa smial. Potom sa na chvíľu zabudol

a keď bolo potrebné pomôcť Kocúrovi chytiť začarovanú myšku,

nelenil a myšku chytil.

- Ty si ale šikovný, teba nepoznám, - usmial sa na naňho Kocúr

v čižmách. Vlastne usmiala. Z Kocúra sa totiž po odmaskovaní

vykľula detská knihovníčka.  - Ako sa voláš?

- Muro, - odpovedal Muro a cítil sa vinovato. - Muro z Murovej

čitárne.

- Pekne vítam, Muro z Murovej čitárne. Čo by si u nás rád? Vari

sa ti už prejedli tvoje knižky?

- Nuž neprejedli, ale akosi mi nestačia. Čítam rýchlejšie, ako

nakupujem, a tak som si myslel... To sa tu vždy takto hrávate

s rozprávkami?

- Vždy, - prikývla detská knihovníčka.

- A prečo?

- Aby sme deti na tie rozprávky trošku nalákali. To vieš, dnes

deti chcú väčšinou len televíziu a počítač. Akosi zabudli, že

s príbehmi z knižiek je zábava. A tak sa im to snažíme

pripomenúť.

- Takto?

- Tak aj inak. Hráme divadlo, vymýšľame súťaže a hry,

nechávame ich rozmýšľať, ako si hrdinovia poradia, a tak.

- A keby som si chcel tú rozprávku, napríklad presne Kocúra

v čižmách, prečítať ešte raz doma?

- Požičiam ti knižku, v ktorej tá rozprávka je.

- A keby som ju chcel hneď?

- Dáš mi svoj preukaz, ja ti tam knižku zapíšem a ty ju môžeš mať

zhruba mesiac doma.

- Ale ja nemám preukaz, - zosmutnel Muro a obrátil sa, že pôjde

neveselý domov.

- Kam sa zberáš? - zastavila ho knihovníčka. - Do knižnice ťa

predsa zapíšem raz dva. Poď za mnou.

- Viete, ale ja nemám peniažky, -- vzdychol Muro.

- Počuj, ty si nejaký komplikovaný, -- usmiala sa knihovníčka.

- Vieš, aký je dnes deň?

- Utorok.

- Dnes je deň, kedy zapisujeme čitateľov zadarmo. Raz za čas

robí takúto akciu každá knižnica. Poznám aj knižnicu, ktorá deti

zapisuje zadarmo stále.

- To fakt? - vyvalil Muro oči. - Tak si teda prosím preukaz aj

pre moje kamošky myšky.

- Brzdi, Murko, - stopla ho knihovníčka, - preukaz vystavím len

tebe, kamarátky myšky si ho budú musieť prísť vybaviť samé. Ako

by to vyzeralo, keby som preukazy rozdávala len tak mirnix dírnix,

teda mne nič – tebe nič. Poď, nadiktuj mi dátum narodenia

a adresu a preukaz budeš mať raz dva hotový.

Muro pekne nadiktoval, čo mal, potom otlačil labku na prihlášku

namiesto podpisu a o chvíľu už bol majiteľom novučičkého

čitateľského preukazu.

- A teraz čo?

- Teraz, si môžeš vybrať, - knihovníčka ukázala rukou na

miestnosť okolo seba. Vyber si,  akú knihu chceš.

Muro sa rozhliadol. Vtom, wow! Na polici úplne hore zbadal

Artemisa Fowla. Nahlas zamňaukal a už sa aj štveral hore. Cestou

zavadil do Harryho Pottera a potom zbadal svojho obľúbeného

Percyho Jacksona. Viac mu nebolo treba. Skákal a tešil sa

z každého objavu, keď mu vtom padol zrak na druhú policu. Stálo

na nej: Pre malých čitateľov. Zrak mu padol na Danku a Janku,

ach! Ako dávno ich nevidel. A potom Tri múdre kozliatka a Bola raz

jedna trieda a... Murovi sa zakrútila hlava.

- Tu nájdeš Kocúra v čižmách, - zaviedla ho pani knihovníčka

k polici označenej nápisom ROZPRÁVKY. Vidím, že dobrodružné

knihy si už preletel a ak sa pozrieš sem, nájdeš sci-fi, tu zas

príbehy pre školákov, tu básničky, tu niečo pre baby a kebyže

potrebuješ niečo odborné, také knihy nájdeš tuto za dverami.

- To všetko si môžem požičať?

- Môžeš, pravda, nie naraz. Všetko by si ani neodniesol.

- Môžem si niečo prečítať aj tu?

- Samozrejme, že môžeš, tamto je náš kútik na čítanie.

- A čo keď sa stane, že knižku zabudnem vrátiť načas. Vraveli

ste mesiac?

- My to voláme prekročenie výpožičnej lehoty a za to je u nás

trest smrti.

- Trest smrti? - zhíkol Muro.

- Iba žartujem, - rozosmiala sa knihovníčka. - Je za to pokuta,

ale dá sa jej vyhnúť. Vieš, dnes už vo väčšine knižníc funguje taký

systém, že si výpožičku predĺžiš cez internet z domu. Alebo mi

zavoláš termín požičania a knižky ti predĺžim ja. Nepodarí sa mi to

iba vtedy, ak po tej knižke túži nejaký iný čitateľ tak veľmi, že si

ju vopred rezervuje. Ale to môžeš aj ty, ak nejakú knižku chceš,

ale je práve požičaná. Dokonca aj to môžeš urobiť z domu.

- Moja kamarátka myška spomínala, že tu niekedy aj spíte.

- Veru neklamala, - prikývla knihovníčka. - My tu spávame

každý rok koncom marca a voláme to Noc s Andersenom. Vtedy v

knižnici vystrájame po celú noc. Niektoré knižnice nechávajú deti

nocovať v knižnici aj častejšie, závisí to od knihovníčok. Býva to

fakt zábava. A keby ťa to zaujímalo, robievame aj všeličo iné:

oslavujeme Deň ľudovej rozprávky, volíme kráľa našich čitateľov,

každý rok sa snažíme prekonať rekord v čítacom maratóne a tak...

- Myslel som, že v knižnici sa iba požičiavajú knihy...

- To sa dosť mýliš... Požičiavame aj časopisy a cédečka, môžeš si

sem prísť robiť domáce úlohy, môžeš kadečo. Napríklad stretnúť

sa aj so živým spisovateľom alebo ilustrátorom. A minule, minule tu

bol aj Fifík!

- Naozajstný Fifík?

- Veru naozajstný. Lebo vieš, v knižnici to naozaj žije. Stačí sem

prísť a...

- To budú myši pozerať. Stará myš vravela, že sa tu dejú veci, ale

že až toľko... A? Ako sa dozviem, kedy sem príde niekto

zaujímavý? Alebo že sa tu bude spať?“

- Cez internet, - usmiala sa knihovníčka. Alebo si všímaj plagáty, ale ako tak na teba pozerám, ty si knihomoľ, ty budeš u nás každú

chvíľu. Určite sa všetko dozvieš včas. Toho Kocúra v čižmách si

berieš?

- Jasné, - prikývol Muro a o chvíľu už kráčal domov s knižkou

v ruke. To budú tie kazisvetky pozerať, aké miesto som objavil,

hútal v duchu. A v mysli sa už pripravoval na to, že ich do knižnice

privedie. Lebo nájsť miesto, kde sa stále dokážu hrať

s rozprávkami, to je zážitok aj pre takého sčítaného kocúra, akým

Muro je. Možno o tých hrách napíše aj do svojej čitárne.