Teta Naďka

– Ahoj, Heli! – zdraví mamu Naďka v telefóne a sype zo seba: – Potrebovala by som pomoc,

v piatok by som mala ísť do Viedne tlmočiť, je to veľmi výhodné a nemám kde nechať

malého, mohla by si mi ho postrážiť? Okolo piatej som doma, fakt, najneskôr!

Mama a Naďka sú kamarátky už dvadsať rokov. Teta Naďa je tlmočníčka, ale vie aj veľmi

pekne šiť, pliesť a všeličo opraviť. Mama jej so smiechom vravieva: – Ferdo Mravec na

práce všetkého druhu.

– Ale jasné, prines ho, – hovorí mama, – Katka sa poteší.

Ráno mama odprevadila Katku do školy a veľmi sa ponáhľala domov. Teta Naďka práve

prechádzala s kočíkom cez cestu k ich domu.

– Ahoj, Heli, to je fajn, že už ideš, ešte stihneme kávičku.

Natrepali kočík do výťahu a trojročný Alan sa veľmi domáhal Katky: – Kde je Katinka?

Budeme sa hrať s kockami.

– Katka je v škole, ale keď sa vyspíš, pôjdeme po ňu, dobre? – sľubovala Katkina mama.

– Nie, teraz pôjdeme za Katinkou, budeme stavať domy, tu máme kocky a ideme po Katinku,

– melie si malý Alan. Je výrečný ako jeho mama Naďa.

Mama s tetou Naďkou preto dajú malému Alanovi veľmi ťažkú, zodpovednú prácu: musí

nakŕmiť všetkých Katkiných psíkov, koníkov a  bábiky a potom ich uložiť spať. Pre Alanka je

to zaujímavé, pretože doma má veľa áut, no tie nekŕmi zo šáločiek a tanierikov.

– Nadi, chcem ti niečo ukázať, poď za mnou! – vedie mama Naďu na balkón.

– Och, ten je krásny! – zvolá Naďa úprimne, keď zazrie medveďa.

– No, krásny hádam nie, – zapochybuje mama.

– Možno teraz nie je, ale viem si predstaviť, aký to bol fešák! – trvá na svojom Naďa.

– No, milá moja, to si viem predstaviť aj ja, – pritaká mama. „Ale čo máme urobiť, aby bol

aspoň trochu taký ako voľakedy?

Teta Naďa spomínala, že takého medveďa mal jej kamarát Lacko a ako mu ho veľmi závidela

a ako jej takého chceli kúpiť babka s dedkom. No takých už dávno nikde nevyrábali...

V tej chvíli zazvonil Naďke mobil. Pred domom už čakalo auto so šoférom, ktoré ju malo

zaviezť do Viedne.

– Pá, pá, mama, ahoj! – kýval Alanko svojej mame cez okno. Auto ukazuje smer, robí blik,

blik a zdá sa, že Alankovi vôbec nie je za mamou smutno, lebo ešte nenakŕmil všetky Katkine

hračky.

– Svietia brzdové svetlá, pozri, teta Hela!

– Alan, veď ty si už hotový šofér.

– Mama sa vráti večer, – vraví Alan.

– Áno, zlatko. Si múdry chlapec, – pochváli ho teta Hela.

- - -

– Mami, ja chcem tlačiť kočík, – vraví Katka pred školou a kútikom oka sleduje spolužiačky,

či ju vidia, a prihovára sa chlapčiatku: – Ahoj, Alan, prišiel si po mňa do školy?

– Budeme stavať domy z kociek, Katka? – usmieva sa Alanko na svoju veľkú kamošku

a uprene sa jej pozerá do očí.

– Jasnačka, postavíme mrakodrap! – smeje sa Katka.

– Mrakodrap neviem, nepoznám, – zvážnie drobec a až po ich dom už nepovie ani slovo.

Na tváričke mu vidieť ako premýšľa: mrakodrap? Čo to len môže byť?

        Odbila piata hodina a ozval sa zvonček pri dverách. – Presná ako švajčiarske hodinky,–

povedala uznanlivo mama a otvorila dvere.

– Niečo pre teba mám, – usmieva sa teta Naďa a podáva mame malé papierové vrecko.

– Čo je to? – pýta sa mama.

– Neuveríš,–  smeje sa teta Naďa. – Pozri dnu!

Mama vyberie z papierového vrecka nejakú gombičku.

– Gombička? Načo? Och, už viem! – vraví mama s natešenou tvárou. – Oko pre nášho

macka! Ďakujem ti, Nadi, to je výborné, veľmi sa teším!

– Maminka, ešte nejdeme domov! – Alanko sa štverá na svoju mamičku a krúti hlavičkou. –

My sa pekne hráme. Sme dobré deti, Katinka a Alanko sú dobré deti.

– Naozaj bol veľmi dobrý, – prisviedča mama.

– Aj teta Hela bola dobrá, – dodal Alan, – veľmi dobrá!

Alanko sa ďalej chváli:

– Mal som palacinky, dve. – Chvíľu mu trvá, kým ukáže dva prstíky.

Mama pohladí Alanka po vláskoch.

– A toto poznáte? – tvári sa záhadne Naďka.

– Čo zasa? – spýtali sa mama a Katinka dvojhlasne. Malý Alanko sa k nim pridal.

Naďa drží v ruke zrazu akúsi zelenú malú tekvicu.

– Avokádo poznáme, – povedala trochu sklamane mama, – ale čo s ním? Máš nejaký dobrý

recept?

Teta Naďka rozkrojila avokádo a vybrala z neho veľkú kôstku. Dužinu roztlačila vidličkou,

pokvapkala citrónom a pridala ešte aj cesnak.

– Ja mám cesnak veľmi rada, – povedala teta Naďa. – V avokádovej nátierke tak nepáchne!

Mama nakrájala chlebík a Katka uvarila čaj. Alankovi nátierka chutila.

Mama zasadila avokádovú kôstku do kvetináča:

– Možno z nej čosi vyrastie. Rada by som videla, ako kvitne avokádo!

Večer, keď už Katka zaspala, mamička si pripravila veľkú čalúnnickú ihlu a silnú, hrubú niť.

Určila správne miesto od stredu nosa a čoskoro mal macko nové oko prišité, aj pôvodné bolo

na správnom mieste.

Mama si smutne vzdychla pri pohľade do medvedej tváre, z ktorej vyžarovala vďaka

a radosť. 

– Kto bol ten chlapec či dievča, ktorým tento medvedík patril? A kde sú teraz? Ako sa mohlo

stať, že si sa ocitol pri smetiaku?