Branč

Zrúcanina veľkého hradu leží na Myjavskej pahorkatine nad obcou Podzámok – miestnou časťou obce Podbranč. V minulosti hrad strážil cestu cez Malé Karpaty na Moravu.

 

Zakliata Katarína na Branči

            Hradný pán Branča Štefan mal jedinú dcéru. Katarína bola prekrásna. Vedela jazdiť na koni, bojovala mečom aj šabľou, no a na múdre slová tiež nebola skúpa. Bola však samoľúba a prieberčivá.

Nadišiel čas, kedy jej ho otec začal hľadať. Na Branč chodili urodzení páni, nielen z okolitých hradov, aj z iných krajín. Chceli sa presvedčiť na vlastné oči o jej kráse a múdrosti.

– Katarína, pozri koľko šľachticov sa na našom hrade vystriedalo. Ty si zatiaľ žiadnemu náklonnosť neprejavila.

– Otec, ja sa ešte nechcem vydávať. Chcem tu ostať s vami, – pohotovo odpovedala Katarína.

            Počas troch rokov sa na Branči vystriedali desiatky nádejných ženíchov. Vždy však obišli na prázdno.

            Hradnému pánovi sa takéto správanie dcéry nepáčilo.

– Katarína, stačilo! Už sme na smiech všetkým hradným pánom. Ukazujú na teba, aká si prieberčivá a samoľúba. Nikto ti nie je dosť dobrý! – dohováral hradný pán svojej dcére.

– Otecko, nechcem nikoho z nich, – zaliečala sa Katarína otcovi, čím ho ešte viac nahnevala.

Ten jej prieberčivosti mal už dosť a v hneve vykríkol: – Preklínam ťa, aby si nikdy nemala pokoja. Vyslobodiť ťa môže iba ten, kto sa ťa nebude báť.

Ešte tej noci zmizla krásna Katarína a hradný pán Štefan odišiel na druhý svet.

            Po rokoch sa na Branči začala zjavovať v noci Katarína ako čierna pani. Hľadala si ženícha, ktorý by ju odklial. Temné sily sa postarali o to, aby to nebolo jednoduché. Trikrát sa zjaví mládencovi, ale vždy v strašnejšej a strašnejšej podobe. Ten, ak sa jej ani raz nezľakne ju vyslobodí a ona sa stane jeho ženou.

            Katarína blúdila a hľadala. V noci prišla za kastelánovým synom.

– Ondrej, musíš vydržať moje tri premeny, potom budem tvojou ženou, – vysvetľovala mu Katarína. Mládencovi sa táto úloha zdala veľmi ľahká a preto sľúbil, že sa tejto skúške podrobí. Nastala noc. Ondrej čakal, čo sa bude diať. S odbíjaním polnoci sa pred ním zjavila obrovská ropucha. Prvú skúšku vydržal, i keď prvá premena bola vskutku strašná. Druhej noci bola Katarínina premena ešte strašnejšia a Ondrej zutekal.

Pod hradom býval mladý mocný odvážny sedliak. Vybrala si Katarína teda sedliaka Juraja. Aj tomuto vysvetlila, čo ho čaká. Veru aj Jurajovi sa táto skúška zdala priľahká. Nevedel, do čoho ide.

S odbíjaním polnoci sa pred Jurajom zjavila akási bosorka. Škaredá, stará hrôza na ňu pozrieť. Statočný sedliak vydržal. Nastala druhá noc. Ešte ani odbíjanie nezačalo a už pred Jurajom sedela obrovská ropucha. Nezutekal, vydržal aj druhú skúšku. Nastala tretia noc. Všade ticho. Juraj myslel, že má vyhraté. Vtom sa rozleteli dvere a v nich stála nadprirodzená bytosť, nevedel ani popísať, čo to bolo. Zľakol sa a zutekal.

Katarína zostala opäť smutná a odsúdená na nočné blúdenie. Mala iba poslednú možnosť. Ak sa jej nepodarí nájsť odvážneho mládenca, ktorý vydrží všetky tri skúšky zostane blúdiť po Branči.

Pod hradom pásol ovce Matej, Katarínina ostatná nádej.

– Matej, prosím ťa, pomôcť mi môžeš už iba ty. Ak nevydržíš, zostanem navždy zakliata, – prosíkala pastiera.

– No, oprobujem. Báť sa treba iba zlých a neprajných ľudí, – sľúbil Matej.

Prvé dve noci sa pastier nezľakol. Neutiekol ani pred bosorkou, ani pred obrovskou ropuchou. Nastala tretia noc. Odbila polnoc. Odrazu pred ním stálo neopísateľné čudo. Hrdinsky nepohnute stál. Čakal, čo sa bude diať.

V tom zahrmelo a čudo sa stratilo. Oproti nemu stála Katarína v prenádherných šatách. Hodila sa Matejovi okolo krku a úprimne sa rozplakala. Plakala od šťastia. Statočný Matej ju zbavil kliatby. Smutno jej bolo za otcom, ktorého neposlúchla, za čo ju neminul spravodlivý trest.

Renáta Matúšková