Mydlo vynašli už pred 4800 rokmi Sumeri, ktorí obývali južnú časť dnešného Iraku. Vyrábali ho zo zmesi živočíšnych tukov, dreveného popola a vody. Podobné zloženie mali aj mydlá starovekých Egypťanov, Babylončanov, Feničanov, Grékov a Rimanov. Dôkazy, že by sa mydlom umývali, sú však sporné. Pravdepodobne im slúžilo iba na pranie odevov. Na dôkladnú očistu pokožky používali tieto národy rastlinné oleje a jemný piesok. Blahodarné účinky mydla pre ľudské objavil až v 2. storočí slávny grécky lekár Galénos. Mydlárstvo sa potom stalo rozšíreným remeslom. Podľa zachovaných návodov sa rímske a neskôr byzantské mydlá vyrábali zo zmesi olivového oleja, vápna a popola. Na rozdiel dnešných mydiel však príliš nevoňali, boli mazľavé a mali nevábnu čiernu, hnedú alebo zelenkastú farbu.

Tomáš Klubert, historik

Viac o histórii mydla sa dočítaš v časopise na strane 12.

Obrázok: Výroba mydla v 16. storočí