AKO SA HUPS NARODIL

Bol raz jeden mladý študent Kubo, ktorému knihy tak voňali, že si vybavil brigádu tam, kde je kníh úplne najviac. V tlačiarni. No, nevliezol do toho stroja, čo ho máte doma pripojený k počítaču. Pracoval vo veľkej továrni, kde klepocú obrovské tlačiarenské stroje a búchajú rezačky, čo režú velikánske kusy papiera na kúsky, také akurát. Knihy sú tu také čerstvé... Práve vytlačené. Prečo? No preto, lebo v takej tlačiarni sa knihy vyrábajú. Tlačia sa v nej knihy, noviny, časopisy, pozvánky, letáky, bloky i notesy, pohľadnice i kalendáre. Jednoducho všetky možné papierovance od výmyslu sveta. Kubo však nemal rád len vôňu nových kníh, ešte radšej sa s nimi prevážal na vozíku. Veď kto by už odolal tomu, ak pred teba postavia taký vozík a môžeš sa preháňať po chodbách rýchlosťou blesku. Prevážal na ňom knihy na paletách, aj von na nákladnú rampu, odkiaľ knižky prevážajú do kníhkupectiev a obchodov. Keď videl dlhú chodbu zo skladu k nákladným autám, zakaždým sa rozbehol s vozíkom tak, aby sa zastavil čo najtesnejšie pred bránou do skladu. No čo všetci čerti nechceli, naložil si kníh priveľa. Práve vtedy, keď mal v poslednej chvíli zabrzdiť a zastaviť, mihlo sa mu čosi pred očami. Rýchlo stočil vozík. Ten nadskočil do výšky a celá hŕba kníh sa už-už rútila na zem. Kubo ich v rýchlosti zachytil, no nadhodilo ho pritom do výšky, zapotácal sa a do dvoch prstov zachytil jednu otvorenú knihu, ktorá už-už padala na zem. Chudák Kubo – prevážil sa dozadu a pravou nohou vykopol tak vysoko, no... ak by existovali preteky vo výkope pri padaní, určite by už bol majster sveta. Ako však nohu vykopol, guma na nohaviciach sa mu natiahla, a ešte viac sa natiahla, a... „RUPS!“ rupsla a roztrhla sa na dvoje. Kubo sa zo všetkých síl snažil udržať rovnováhu, no pritom si musel zachraňovať nohavice, ktoré mu už padali na zem, i knihu, čo sa mu vyšmykla spomedzi prstov. Natiahol sa, jednou rukou si chytil gate, druhou sa načiahol za otvorenou knihou, no keďže to nebolo v ľudských ani Kubových silách, šmykol sa a – ŠUPS – šupsol rovno na zadok. Kniha pritom vyletela do výšky, roztvorila sa a dopadla na dlážku vedľa nášho doudieraného brigádnika. Ten sa nezmohol na nič viac, len: „HUPS, to sa mi teda podarilo.“